Dann by na ten karavan potreboval viac trpezlivosti, ktorú však nikdy nemal. Okrem toho dúfal, že ho v tom karavane nikto známy neuvidí, lebo by si mysleli, že úplne stratil guráž, keď si vyšiel na nejaký šupácky rodinný výlet. Samozrejme ako vamp počul zreteľne každé jedno slovo, o čom sa tí dvaja bavili. Richard jej tam začal hovoriť sladké rečičky, ktoré síce myslel úprimne, ale mohol si ich odpustiť rovno pred ním! Dann si sťažka vydýchol, pretože vedel, že by jej nedokázal dať toľko ”lásky” a bezpečia, čo ten zadubený vlkolak. ”Ten apartmán by som ti samozrejme zaplatil, ale je to na tebe Rory.” Povedal medzi rečou, ani nevedel či ho vnímali. Asi by Rory predsa len bolo lepšie s Richardom, ktorý by jej dal snáď všetko, čo jej videl na očiach. Aurora nakoniec spomenula nejakého Sama, čo už vôbec nechápal a radšej sa pozrel na temnú cestu. Dann s tým karavanom nevedel šoférovať jemne, ale snažil sa aspoň ubrať na rýchlosti.. Už bolo však neskoro, lebo pri poslednom nadhodení, zacítil v karavane sladkú vôňu krvi. Vedel, čo to znamená. V duchu preklínal všetko okolo. Toto sa nemalo stať. Dann spomalil až úplne zastal na kraji lesnej cesty. Otočil sa smerom na Auroru a na papierových vreckovkách od Richarda uvidel krv. V žiadnom prípade jej nechcel ublížiť, ale tá neodolateľná vôňa sa nedala necítiť. Keďže boli v uzavretom priestore, bolo to ešte intenzívnejšie až mal pocit, že sa z toho zblázni.. Pritlačil sa chrbtom k najbližšej stene karavanu, kde si zakryl lakťom nos, ale vôbec to nepomáhalo. Najhoršie bolo, že dnes ešte nevečeral, preto veľmi ťažko ovládal svoje vampírske chute. ”Do hajzlu, len toto nie!!” Zasyčal nahnevane sám na seba, lebo dobre vedel, že to nevinné zranenie jej spôsobil sám svojou neopatrnou jazdou, pričom tušil, čo bude nasledovať. Scéna jak z hororu. Už nebolo cesty späť. Jeho oči sa rozhoreli ako pekelné uhlíky, vyceril svoje brutálne ostré tesáky prahnúce po krvi. Dann stratil kontrolu nad svojím telom a začal sa správať ako predátor, ktorý má oči len pre sladkú Auroru. Zbehlo sa to strašne rýchlo, Richarda celou svojou silou odhodil rovno na kuchynský grill a svojím vypracovaným telom v momente ležal na Aurore, ktorá bola na posteli. Jeho mrazivý dych by sa dal krájať. Rukami si ju hneď zafixoval tak, aby mal čo najlepší prístup ku zdroju krvi. Už nedokázal čakať ani jednu pojebanú sekundu, pretože inštikty boli silnejšie ako on sám. Naklonil jej hlavu, pričom jej ohnivé vlasy odpratal dozadu a zahryzol sa priamo do jej pulzujúcej krčnej tepny. Bol tam najlepší prísun životodarnej tekutiny. Do mozgu sa mu dostal neopísateľný pocit, Aurora chutila ešte lepšie ako si ju predstavoval. Nasával jej podmanivú krv, ktorá bola unikátnej kvality a nemienil sa jej len tak vzdať. Patrila jemu a nikomu inému, s nikým sa nechcel deliť! V tomto okamžiku ju chcel mať len pre seba a na následky vôbec nemyslel..

---

vampire boss

Skoro zaspal no ucítil že sa spomaluje karavan tak si myslel že už sú u Graya, no ale Gray začal kričať a než sa nazdal z toho čo ho mohlo rozrušiť letel smerom na gril a pri dopade na zem zastonal bolesťou ešte zo zranenia ktoré mal z klubu. Rýchlo sa spamätal a pozrel sa za zdrojom kriku Aurory a keď zbadal Graya tak vedel čo sa deje. Nahromadil sa v ňom veľký hnev a strach o Auroru že už ani nevie ako sa postavil. "Ty skurvysyn! HNEĎ JU PÚŠŤ!" Skríkol v obavách o Auroru ale jak videl že z nej vysáva život tak zobral z linky nôž a rozbehol sa na Graya ktorého sa pokusil bodnuť nožom pod rebrá, ale než sa zahladel tak mal z nechtov svoje vlkodlačie drápy ktoré skončili v Grayovom rameni. "Spametaj sa ty kus mrtvého idiota! ZABIJEŠ AURORU TY BEZCITNÝ HAJZEL!" Nebol si istý čo má robiť keďže proti Grayovi nemá žiadnu šancu kvôli tomu jak je starý a nehovoriac o tom že sa napil krvy tak je jak na steroidoch. Snažil sa čo najviac odtiahnuť toho parchanta od Aurory skorej než ju zabije a pokusil sa mu zlomiť aspoň nohu a využiť moment kedy sa odkúsne od tepny a bude ho môcť od Aurory odhodiť k palubovke.

Vzala si servítky do rúk a počúvala Richarda. Prikývla na jeho slová o tom žeby mohli isť von. "Sľúbil som ti že ti niečo uvarím." Pousmiala sa a snažila sa usadiť a otvoriť strešné okno nad ňou. Aby sa to tu vyvetralo a hlavne nebolo cítiť to čo sa prihodilo nechtiac v karaváne. " Neboj sa, pochopila som. Už žiadne rande." Pozrela na pána Graya. "Nie to je v poriadku pán Gray. Potrebujete financie na iné veci, ako mať ešte ďalšie vydaje na osobu." Zovrela v dlani servítku a všimla si že natriasanie auta prestalo. Obzrela sa čo sa deje ale videla že auto stálo? "Čo sa deje. Pán Gray, ste v poriadku už sme tu ?" Okrem strešného okna z ktorého bolo vidno na hviezdy nemala iné až ďalej pri stole bolo ďalšie okno. Videla že to mala vyhodiť hneď. Keď videla pána Graya sa dvihnúť a jeho červené oči, skryla servítky pod vankúš, ale krv mala medzi prstami. Len videla ako Richarda odstrčil od nej sa zľakla. Lebo si mohol niečo Richard narobiť. "Pan Gray.. ja!" zaľahla na chrbát, keď bol nad ňou sa nadýchla a srdce jej bilo, akoby chcelo vyskočiť z hrude. Zomkla pery k sebe, pri jeho dotyku chladných rúk na jej horúcej pokožke. Sledovala ho, jeho tvár blízko seba, ako jej odhrnul premene vlasov z krku. Vedela čo sa udeje ale brániť sa tomu nechcela. Pán Gray vedel prečo, byť bez neho je ako nebyť vôbec. Jeho studený dych a pery ucítila na svojom krku pri ktorom vydýchla a nadýchla sa. Samozrejme že pri tom reflexe, pána Graya držala za košeľu a druhou mu vošla do vlasov. Prižmúrila oči a sykla bolesťou pri bodnutí jeho zubov do jej krku. "Umh ~" Cítila to teplo, tu horúčku vo svojom tele, "Pan Gray~" šepla jeho meno a cítila sa čoraz slabšie a slabšie. Samozrejme jej regenerácia sa spustí, hneď len čo sa nakŕmi. Bol to zvláštny pocit, hlavne keď cítila jeho parfum, ktorý jej pomiatol rozum. Zbledla a ruky uvoľnila v jeho vlasov a na košeli. Privrela oči a unavene začínala zaspávať od vyčerpania. Z horúčavy jej telo prechádzalo do chladu. Ruky jej padli jedná k telu a druhá k hlave. Snáď ju nezabije a vedel kedy prestať. Aspoň po prvý krát v živote sa cítila potrebná a užitočná. Srdce z rýchlych úderov sa pomalý spomaľoval, ako pred zaspávaním. Nehybne ostala ležať, pod telom neodolateľného pána Graya. Počula ešte tak hlasy okolo ale už nemohla reagovať, ako sa slabo cítila.

Dannovi sa zastavil čas, myslel len na to ako uspokojiť svoje krvilačné chute. Lahodná krv z krásnej ženy ešte k tomu z Aurory, ktorú chcel už dávno ochutnať, bola pre neho ako smrteľná kombinácia. Užíval si zvuk jej rýchlo tlkúceho srdca, ktoré bilo ako o závod. Pri Aurore mal ešte k tomu pocit, že sa jej to dokonca páči, čo ho ešte viac posilnilo, aby neprestal. Nechal ju aby ho jednou rukou chytila za hodvábnu košeľu a druhou prešla do vlasov, preto jej ruky pustil a prechytil si ju do objatia. Bol to veľmi príjemný pocit mať ju zase vo svojom náručí a počuť ako sladko hovorí jeho meno. Jej krv bola pre neho niečo ako afrodiziakum, ktorá v ňom vyvolávala sexuálne vzrušenie a pikantné túžby. Možná by ju vycical do poslednej kvapky, keby mu v tom Richard nezabránil. Keďže mal dobre vyvinutý sluch, najskôr počul neznesiteľný Richardov rev a zozadu zacítil ostré pazúre. Pre Dannove mramorové telo to znamenalo len malé škrabnutie, ale bol vytočený, že ho niekto ruší pri jeho chutnej večeri. To psisko malo jedno veľké šťastie, že sa nechcel odtrhnúť od zvodnej Aurory, inak by mu zlámal tie jeho skurvené laby. Aurora sa vôbec nebránila, zrejme vedela, že oproti nemu nemá žiadnu šancu. Keď si ju majetnícky držal vo svojej moci, cítil ako postupne chladne akoby sa z nej vytrácal život, opadli jej ruky z jeho vlasov a košele, jej pulz slabol.. V tom zozadu pocítil bolestivý náraz na nohu, v ktorej mu nepekne prasklo až sykol od bolesti. Teraz to psisko už naozaj prehnalo, ale tá otvorená zlomenina ho donútila konečne sa odtrhnuť od Aurory. “Smradlavá pojebaná zdochlina, za toto chcípneš!! Zaživa ti postupne vyrvem všetky vnútornosti a tvoje gule hodím ako preparát do múzea! Najradšej by som z tvojej bastardnej rasy spravil vyhynutý druh!!“ Ten zablšený zmrd si dovolil až príliš, že ho vyrušil pri večeri. Okrem toho Dann bol napumpovaný adrenalínom a mal ešte väčšiu power z krvi nadprirodzeného. Kvôli svojmu priam až satanskému hnevu konal impulzívne bez premýšľania. Akoby sa mu krv ešte nestihla nahrnúť do mozgu. Vampírskou silou posilnenou z krvi nadprirodzeného mu vrazil do jeho prehnitých zubov a následne mu chcel vyrvať srdce z hrude. Na moment však zaváhal, lebo si začal uvedomovať akú pičovinu pred chvíľou spravil a rýchlo sa otočil k nehybnej Aurore. “Ja som taký debil! Čo som to spravil?!“ Začal neveriacky cúvať, bál sa jej čo i len dotknúť, aby náhodou ešte nedokončil, čo pred chvíľou začal. Našťastie počul ako spomalene dýcha, cítil jej krásny pulz. Bola stále nažive, ale stratila množstvo krvi. Otočil sa smerom na Richarda s pohľadom plným bolesti. “Ja.. toto som naozaj nechcel.. mrzí ma to..“ Dann sa po celej tej dobe cítil previnilo, akoby sa u neho začalo prejavovať to trýznivé svedomie. “Musím z tadiaľto vypadnúť! Pomôž jej! Budem ti.. do konca svojho prekliateho života.. zaviazaný.“ Posledné slovo povedal síce s veľkým odporom, ale myslel to úprimne vážne. Dann nevedel, čo má robiť, aby celú situáciu ešte viac nedojebal. Už nechcel viac Rory ubližovať, preto so svojou dochrámanou nohou, ktorá sa mu postupne regenerovala, vybehol z karavanu a stratil sa v lese s hlavou plnou bolestivých výčitiek..

---

vampire boss

Snažil sa čo mu sily stačili odtiahnuť Graya ktorý sa kŕmil na Aurore jak keby to bol niejaký zákusok na večer k drahému jedlu. Začali mu tiecť slzy pretože počul jak jej slabne jej srdečný rytmus a bol z toho na nervy. Nechápal prečo sa to Aurore páči ale vedel že to musí zastaviť než ju zabije. Keď mu zlomil nohu tak pocítil sekundové šťastie že Gray sa odtrhol od jej tepny že ani nereagoval na to jak naňho Gray nadáva no ale v ten moment dostal do zubov že odletel niekde do stredu karavanu komplete mimo. Gray mal až moc velkú silu že sa v jeho puse začala hromadiť krv ktorou sa zľahka dusil a nie to že bol kompletne takmer vypnutý z toho. Gray naň skočil a keď ucítil bolesť na hrudi vedel že príde o svoje srdce a umrie že by sa tomu ani nebránil keby mohol pretože by nemal žiadnu šancu. Keď si ale Gray začal uvedomovať čo spravil tak ho to neupokojilo až sa zakuckal vlastnou krvou ktorú vyplul stranou na skrinku od Graya aby mu nezašpinil topánky. Keď pozrel na Graya videl strach a že ho očividne žerie svedomia a ako to Aurore nechcel spraviť. Neovládol sa ale aj tak mu Graya ľúto nebolo keďže keby mohol tak Graya za toto osobne zabije, prehnal to na plnej čiare ktorá môže byť hrubá jak chce. Nemienil sa zatiaľ postaviť a nie to ešte posadiť pred Grayom keďže čakal kedy príde o vlastnú hlavu odkopnutím jak keby odkopol futbalku. Ale započul ako Gray začal hovoriť ako to nechcel spraviť že sa reálne musel posadiť aj keď mu to trvalo, ruky sa mu triasli a v puse sa mu furt hromadilo toľko krvi že si musel znova odplúť vedľa. Nemal tak rýchlu regeneráciu ako Vampýr takže to potrvá pár hodín než sa z toho kompletne spamätá. Pomaly sa zodvihol a keď Gray skríkol aby Aurore pomohol vzal rýchlo lekárničku a dokulhal k nej že sa ešte rozjebal o podlahu. Pozrel na Graya ktorý tvrdil že bude zaviazaný ak Aurore pomôže.. Chcel jej pomôcť no vedel že jej zlomené srdce nevylieči dosť skoro a už vôbec nie s jej odporom k vlkodlakom. Otvoril lekárničku medzitým čo Gray odkulhal niekam do lesa so zlým svedomím a vzal sterilné krytie, presnejšie dve vrstvy a dal ich Aurore na krk pričom zatlačil a keď si všimol že krv nepresakuje tak vzal obväz s ktorým jej krk obviazal aby mohla v klude dýchať a neškrtilo jú to. Mal slzy v očiach lebo nevedel či sa z toho Aurora zotaví a či má vôbec regeneračné schopnosti a stačilo mu len dúfať. Opatrne Auroru so szlami v očiach začal obímať. "Prosím... Rory.. vráť sa.." Začal šeptom prosiť aby sa uzdravila keďže bola fakt jediná osoba na ktorej mu záležalo jak nikdy na nikom.

Dýchala pomalý s občasným vynechávaním udera srdca. Bola jej zima a nevládala sa pohnúť. Bola a hrozne unavená bez štípky sily. Počula hlasy okolo seba, ale nevedela nič urobiť, aby povedala niečo na ochranu oboch. Len jej stiekli slzy dole kútikmi oči a ležala tam ako polo mŕtvolka na posteli. Po tom ako prestal sať jej krv, tak sa jej telo začalo opäť dávať dokopy. No potrvá to kým sa zregeneruje. Mala regeneračné účinky čo bolo fajn a za pár hodín sa dá dokopy. Cítila teplejší dotyk na svojej studenej pokožke, suché pery, ktoré boli dehydrované ako i jej pleť. V duchu sa preklínala, tým a kým bola. To čo túžila mať nemala. Ani aj keď dala do toho všetko čo mohla dať. Cítila pálčivú bolesť v krku a slová, ktoré sa k nej prihovárali. Cítila teplé objatie v ktorom bola ako bábika bez duše. V Richardovom objatí šepla po ošetrení krku a jemne z ľahká ho chytila za prst a usmiala sa. "S..so..om v poriadku" Šepla vyčerpane. V duši bola sklamaná, chcela ísť domov. tam kde ju nik neuvidí v tomto stave a nebude ani hľadať. Táto udalosť čo sa stalo ju doživotne poznačí. Už neverila v láske, citom, nikomu a ničomu. Komu čo spravila že za svoju snahu takto dopadla. Odmietnutá tými ktorých už sama nevedela čo k ním mala cítiť. Snáď po regenerácii zabudne cítiť.

Obímal Auroru takmer v plači, keď ucítil pohyb jej ruky a jej slova že je v poriadku tak mu spadol veľký kameň z jeho vlčieho srdca. D..Díky bohu že si v poriadku.. bál som sa.." Rozpravalo sa mu celkom ťažko keďže sa mu sformovala veľká modrina u pravého kútika s lícom čo dostal riadnu bombu od Graya. Auroru pevne držal a nechcel ju pustiť, a pevnejšie ju obial aby ju zahrieval svojím telom keďže cítil jak je kompletne studená. Keby mohol sám by sa triasol len obavami o ňu a možno aj zimou ktorú necíti. "S..Snažil som sa... Rory snažil.." Dával si za vinu že skorej Grayovi nezlomil nohu a neochránil Auroru pred tým čo sa teraz stalo, no taktiež nečakal že Gray sa neudrží a ublíži jej. Mal v hlave tolko myšlienok že nevedel pomaly čo skorej vymyslieť.

Cítila jeho teplé ruky, telo a vôňu, ktorá bola cítiť aj po pánovi Grayovi, po krvi ktorá patrila kadekomu. Bol to karaván masakru, ktorý sa tu udial. Pootvorila oči a pozerala na Richarda s unaveným uboleným pohľadom "Budem v poriadku, som predsa menič, nie som človek..." Šepkala mu do hrude a vyšli jej slzy. "Ty mne prepáč, že.. že sa to stalo kvôli mne. Prepáč že som ti zničila karavan a pekný večer." Chcela sa mu poďakovať aj za to, že je tu s ňou a neušiel. Že ju tu nenechal samú, ako niekto. Kto si nedovolí ponížiť svoje ego len kvôli tomu že mu na niekom asi záleží. Chytila si rukou krk, ktorý bol citlivý po pohryzení. Toto vedela že sa bude hojiť dlho. "Richard?" Prechádzala mu opatrne rukou po tele a cítila že je rovnako zranení. "smiem ísť k tebe? Prosím, len kým naberiem viac sily a mohla ti oplatiť starostlivosť.." Šepkala vyčerpane, vážne bola hrozne unavená ale kto vie či by ju Rychard vzal na niekoľko hodín do tepla. V tom sklade by v tomto stave ochorela viac. Hlavne nechcela byť sama, inak by to skončilo žeby si vzala život. Richard bol momentálne jediný kamarát v jej živote, ktorý ju neopustil. Znovu v jeho náruči strácala vedomie.

Nemohol Auroru opustiť, nemohol si to nijak dovoliť a musel tu byť pre ňu. Jeho srdce bilo jak keby bol na závodoch. Keď znova Aurora prehovorila tak jej dal pusu na čelo a prikývol hlavou na jej slova a potom sa začala ospravedlňovať. "Neospravedlňuj sa... prosím. Nezničila si mi nič, som rád, že si v poriadku a že ten skurvysyn je preč. Chcel som ho zastaviť.." Šeptol Aurore a ešte zbytky krvi čo sa mu hromadila zo zubou v puse odplul stranou. "Prepáč že som nebol dosť silný.." Cítil sa dosť prevenilo že ju neochránil jak jej sľuboval. Keď zaznelo jeho meno tak spozornel a pozrel sa jej do jej očí.. "A..Ano ?" Šeptom sa spýtal keĎ zaznelo jeho meno. Na jej otážku či k nej môže ísť začal so slzami prikyvovať a pohladil ju po líčku ktoré bolo studené a chladné. "Samozrejme že môžeš.. u mňa máš dvere vždy otvorené Rory. Milo jej odpovedal a keď si všimla že stratila vedomie tak ju pevne objal, ale počul jej srdce ktoré bije tak mu došlo že potrebuje spať tak ju položil na postel a poriadne ju prikryl. Utrel si slzy do rukávu košele a rýchlo zavrel dvere do karavanu a dobehol k sedadlu vodiča. Obzrel sa ešte za spiacou Aurorou a zaradil rýchlosť aj keď mal síce vypité, tak zvládol odriadiť cestu k sebe domov s tým, že sa furt obzeral po Aurore. Keď došli k domu všetko vypol a zhasol a Auroru zabalenú v deke vzial pomaly a opatrne do náruče a poriadne si ju k sebe pritiskol aby ju hrial aj svojím telom. Keď vyšiel z karavanu vošiel rovno do domu.