Počúvala ho pri tom "Tak viem že vlastníš autodielňu." Pozerala naň ho zvedavo "čo rád robievaš vo voľnom čase, okrem behania po lese." Zvedavo sa pozrela naň opäť a usmiala sa. "Asi áno, neviem ešte som na žiadnom nebola...Nikoho nezaujímalo predsa kto som." Prikývla na jeho súkromie "Dobre ak ti teda nebude vadiť teda tam spať..." Prešla si rukami po stehnách. Cítila sa trochu nervózne a tak si odpila z vína. Pozerala naň zamyslene o tom čo hovoril. "Prečo potom práve mňa stále stretáva nešťastie. Čo som komu spravila. Muži ktorý sa mi páčia sa na mňa nepozrú." Sklonila tvár a jej tvár od vína bola čoraz červenejšie. Chytila si líciach, ako ju rozohrievalo. "Teda.. až na teba.. Bolo to pre mňa prekvapujúce, keďže.. každý kto mi ponúkol ochranu tu pre mňa nebol. Nikdy. Stratila som priateľov, frajera... ktorý mi klamal." Prilesklí sa jej oči. "Verila som, že ak prídem medzi ľudí, tak sa budem cítiť viditeľná. Som hlúpa, hrozne hlúpa..." Zovrela servítku v ruke, vytiahla tu mastičku z batohu. "Kvôli mne ťa zranili, kvôli mne si takmer prišiel o život... kvôli cudzej bláznivej ženskej.." Chytila mu ruku a vložila mu doň vlastne namiešaný balzam "To som si dávala ja... keď ma niekto zbil a hojí sa to po tomto rýchlejšie." Nechala ho potom najesť. "neviem čo je láska, len túžba, závisť, bolesť a trpký život na ulici." Nadýchla sa rovnako a snažila sa na to usmiať. "veril by si, že démoni majú šťastnejší život? Niektorý si sami sebe pánkovia a žijú si kráľovský. Potom som tu ja, ktorá patri do lesa, medzi zver..." Mala po víne zlé zmýšľanie o sebe. Stratila sebadôveru a hlavne nevedela ako to s Richardom bude pokračovať.

"Moc voľného času nemám.. nemám ho komu dať ale som tu pre svojich blízkych a luďí čo mám najradšej. Chodím rád medzi ľudí aj keď mi občas pripomenú moje chyby." S úsmevom povedal a ešte dodal. "Vieš, od kedy ma podviedla moja ex priateľka som moc času trávil v práci, takže ti chcem poďakovať za oslobodenie a že mám voľný čas a niesom len práci. Rozbiehať novú firmu je síce ťažké, ale zaslúžim si volno." Usmial sa a ďalej počúva Auroru. "Ide mi o teba a tvoje súkromie, ale ak by si chcela mať vedľa seba niekoho pre pocit aby si nebola sama.. tak si kľudne lahnem." Usmial sa znova na Auroru ktorú ďalej počúva a keď zašla s témou do hĺbky tak len smutne pozrel stranou a späť na Auroru. "Nič také prosím nehovor Rory, niesi hlúpa to není pravda. Každý sme sa splietli a verili zlým ľuďom ktorých sme milovali.. Jak som spomínal mňa podviedla jedna žena.. neviem prečo a nechcem to vedieť. Chcela aby som jej dal druhú šancu, ale bohužiaľ je to tak, že keď raz podvedieš, tak podvedieš znova." Ďalej počúva Auroru ktorá sa rozkecala a dala mu niejaký balzám do ruky na což sa znepokojene na ňu pozrel, lebo nechcel aby plakala tak sa k nej prisunul a pevne ju obial. "Noták Rory kľud.. nehovor tak prosím Mne nevadí že ma zranili, šlo mi o to ťa zachrániť a spravil by som to znova a bolo by mi fuk keby ma dakto zabil. Chcem aby všeci boli v bezpečí a hlavne ty..Neviem čo si myslela so životom na ulici, ale viem aké to j keď lovci vypálili môj dom s rodinou.. Bol som tiež bezdomovec, ale nevzdal som to. Musíš byť silná aj keď to je ťažké, ale než budeš hovoriť že niesi silná, tak sa pozri na seba.. Na ulici, sama, niekoľko krát zranená ale pozri kde si? Si zdravá, nažive máš čo jesť a hlavne máš svoj život. Nikde neotrokárčíš a hlavne si v bezpečí. Démoni žijú stovky až tisíce rokov, ty si robia čo chcú, kde chcú a ako chcú. Nezaujímajú ich city druhých.. A niesi zver ktorá patrí do lesa.. Si furt človek čo si zaslúži byť milovaný a žiť, mať priateľov, kde bývať a hlavne časom mať aj rodinu. Si silná ženská Aurora a verím že dokážeš dosť vecí a všetkých časom prekvapíš ze budu všetci len na kolenách prosiť aby si s nimi mohla byť. Ty blbci čo si s nimi bola a vysrali sa na teba? Ser na nich, máš na lepších Rory. Nepozeraj na vonkajšiu krásu ale tu vnútornú a aké majú srdce." Začal ju ločas rozhovoru viac tisknuť o svoju hruď aj keď ho to bolí, ale nexaujimalo ho to, pretože mu šlo o Auroru ktorú ešte začal na chrbte a za hlavou škrabkať.

Rozhovor s Richardom bol ten najdlhší s kým ešte neviedla. Predsa, nie každý sa s ňou chcel baviť, aj keď nevedela prečo. Pozerala mu po celý čas a počúvala ho "Ah, to ma mrzí s tou tvojou ex. Zrejme si neváži to čo ma." povedala a prešla si prstami po kolene. "nie.." pozrela znovu naň "Nejde o to spať s niekým v posteli, len mám strach. Nemusíš spať vedľa mňa." Mávala rukou, keď si myslel že jej chýba prítomnosť v posteli, veď sa vždy budila sama, tak je zvyknutá byť sama v posteli "Tvoje slová dávajú význam, mohla som sa mať lepšie ale prácu ktorú som mohla mať nekápla. Potom nastali problémy s tým čo ďalej a bez peňazí byť nemôžem. Som silná svojím spôsobom. Ako sa to dá povedať." Chlpí na svojej halenke dávala preč, popritom premýšľala. "Som zvyknutá, že všetko je len dočasne, na vnútornú krásu?" Zasmiala sa nad tým "Každý klame a pretvaruje sa. Auroru nik nechcel spoznať." Hovoril o sebe v tretej osobe. Keď ju k sebe privinul. Pozrela prekvápane a do jeho krku vydýchla. Nechcela pred ním plakať, stále si v hlave vravela aby bola silná a sebavedomá aspoň pred Richardom.

"Asi jej nestačil jeden.. ale neriešim moju ex.." Pousmial sa a len prikývol na Aurory slova. "Dobre, keby si potrebovala objatie.. vždy stačí len povedať a obímem ťa bez problému Rory.." Povedal to dosť úprimne keďže to aj tak myslel. Počas toho jak Auroru počúva jej chcel pomôcť aby sa cítila dobre a aby nebola hlavne smutná. Zažil veľa sklamania a nechcel aby to Aurora mala horšie aj keď jej toho veľa nemohol dať. Na jej slová začal krútiť hlavou. "Nič není dočasné Rory, verím že nájdeš to čo hľadáš. A že Auroru nikto nechce spoznať? Neni pravda, pretože já chcem poznať Auroru.. tu pravú Auroru. Aká je, čo má rada a čo ju robí šťastnou. Pretože chcem aby si bola šťastná Rory, každý si zaslúži byť šťastný." Zamlkol aby sa nadýchol pričom začal Rory príjemne škrabkať za hlavou a furt ju drží v objatí. "Si a budeš silná, taktiež budeš šťastná Rory a nebude to dočasné." Sa pousmial a dal Aurore menšiu pusu do vlasov na jej ukludnenie.

Vydýchla mu opäť do krku a odtiahla sa aby videla jemu do oči "Šťastná? Ja už ani neviem čo to je, možno pozornosť ľudí, ktorých poznám by ma robilo šťastnou." Šepla a odtiahla sa, aby si spodnou časťou dlane utrela stečenú slzu po tvári. "Aspoň ty sa snažíš priviesť na ma iné myšlienky, aj keď sa bojím že som tento večer zničila mojím problémom." Natiahla sa pre obrúsok aby si vyfúkala nos. "Naozaj si skvelo ugriloval, cením si že sa našiel niekto kto si ma všíma inak ako objekt do postele." Nadýchla sa a popíjala na ex pohár vína. "Vieš, ja.. mam nízku toleranciu alkoholu..." Šepla a dívala sa na prázdny pohárik "Preto som sa bála dať to víno.. ale je naozaj dobre." Položila pohár a rukou si chytila líce a hrýzla do pier. "Rozohrieva ma.. je dobré.." Pozrela naň "už sa cítim lepšie ďakujem Richard, čo teba robí šťastným." Pri tom ako sa otočila zvalila príbor na zem. "Um, prepáč pozbieram to." Vstala a zohla sa pod stôl, aby pozbierala príbor. No pri dvihnutí poskočil stôl "aau.." Chytila si hlavu "kto sem dal ten stôl.." jej pripitý hlas mal vtipný tón.

Pozorne Auroru počúva a len zakrútil hlavou a len sa pousmial. "Nezničila si tento prekrásny večer. Len si sa zdôverila a já si to cením. Možno by si to nepovedala za triezva, ale aj tak si to vážím že mi veríš Rory, to je pre mňa hlavné." Keď si Aurora vyfúkala nos tak sa natiahol ku grilu kde je celé balenie kapesníkov a to položil na stôl pred Auroru keby náhodou potrebovala znova vyfúkať svoj nos. Pritom sa usmial a prikývol keď okomentovala že dobre griluje a pohladil ju po rameni. "Som rád že ti to chutilo, moc ma to teší. Ale som zvedavý na to ako varíš aj ty. A chcem tu byť pre teba ako niekto, komu sa môžeš vyrozprávať a môže ti prípadne poradiť keď bude mocť. Chcem ti pomôcť a chcem aby si bola šťastná Rory." Usmial sa na Auroru ktorú pohladil po jej rozohriatom líčku pričom ju ďalej počúva a keď sa spýtala čo ho robí šťastným sa na ňu pozrel vážným pohľadom. "Mňa ?" Zvedavo sa opýtal keďže nečakal že sa bude pýtať aj na jeho šťastie, ale potešilo ho to aj tak. "Pomáhať druhým ľudom, to má robí šťastným. Robí ma šťastným to keď druhý su šťastný, hlavne keď som im pomohol a dal im nádej. Keď som prišiel o všetkých tak som bol sám, nemal som absolutne nikoho kdo by mi pomohol.. bol som na všetko sám. Preto som sa rozhodol že nakoniec budem pomáhať druhým a nič za to nechcieť. Je pravda že veľa krát som sklamal, prehral a bol na dne, ale to už je súčasť života ktorý nás vždy položi na kolená ale postavil som sa tomu tvárou a idem ďalej. A čo ma robí šťastným teraz.." Utnul sa v počas rozprávania čo sa Aurora udrela hlavou o stôl pričom sa len pousmial a pomohl jej hlavu dostať spod stola pričom jej dal pusu na miesto kde sa udrela. "Musíš byť opatrná Rory. Chceš na to obklad ?" Zvedavo sa opýtal keďže mu na nej dosti záležalo a nechcel aby mala bolesti.

Pozrela naň prekvapene pri bozku na čelo, ktoré si chytila "umm, to je v poriadku." Pousmiala sa nad tým čo jej povedal sa zamyslela "nech sa stane čokoľvek ?" Spýtala sa na to, lebo pri nej človek nikdy nevedel čo by sa mohlo stať "Vieš. Som občas zla osoba, keď túšim po pozornosti. Ale ak ti bude robiť radosť to že by sme mohli chodiť von, ako dnes večer. Prečo nie. Nemám žiadnych priateľov, všetci.. na mňa zabudli.." Posadila sa späť na lavičku. "uvarím, len momentálne nemám kde, nemám tam dovolené variť.." Myslela tu reštiku, kde sa väčšinou jedli zákusky a pili kávu. " si prvý muž a človek, ktorý mi povedal že mu robím radosť svojou prítomnosťou a nepovedal hneď... Zlato poď do postele ošukám ťa ako štetku.." Zasmiala sa a oprela hlavu o stenu karavánu. " byť štetkou pre jedného chlapa je super..." Znovu spomienky "Ahh... Richard? že ma kvôli môjmu správaniu nezavrhneš ako oni a pôjdeme aj na tu nejakú púť... Vidíš som ti nepovedala že som tam takmer prišla o život..." Pozrela naň a zasmiala sa. " smutné na tom bolo, že som tam bola po prvý krát... " Pozrela naň ho " Už si bol niekde na takomto mieste? Ja ešte nikdy. Videla som tam ..." Krútila hlavou aby zmenila opäť tému, typická ženská.

"Nech sa stane čokolvek, a neviem ako môže niekto na teba zabudnúť. Som tebou priam okúzlený Rory, takže myslím že na teba zabudnúť by bol hriech." Usmial sa na Auroru a natiahol sa pre svoju skleničku z ktorej odpil a položil ju späť na stolík. Potom sa na Auroru zvedavo pozrel. "Môžem niečo nakúpiť a uvaríš jeden deň u mňa niečo ak budeš chcieť samozrejme." Usmial sa na Auroru ktorú si pozorne prezrel s úsmevom pričom ju ďalej počúva a len sa znepokojene zamračil. "Ty niesi štetka Aurora, si milá živá bytosť ktorá si zaslúži lepšie chovanie. Niekoho kdo ťa chápe a porozumie ti. Niekto kto ťa bude milovať takú aká si." Sklopil trochu pohľad keďže si uvedomil niečo a potom sa na ňu pozrel pričom hovorila o zavrhnutí a necháva ju dokončiť vetu. "Nezavrhnem ťa Rory, nemám na to dôvod a nikdy by som ťa nezavrhol. Každý sa niejako chováme či dobré abo zlé hlavne musíme mať pri sebe ľudí ktorý to buď zmierňujú abo pri nás stoja a chápu nás. A mne na tebe záleží Rory a to dosť." Usmial sa na Auroru a pohladil ju po líčku. "Nikdy som na púti nebol, ale stebou by som rád šiel a bez váhania. Aby sa ti nič nestalo a hlavne aby som na teba dozrel." Chytil Auroru za ruku ktorú jemne zmáčkol a začal ju hladit palcom po prstoch.

Zodvihla hlavu naň s upriameným pohľadom a usmiala sa. Objala ho okolo krku ako sedeli vedľa seba "ďakujem že si tu, kvôli mne a i cez to že sa poznáme krátko dúfam že neostane toto len pri slovách." Už slovám neverila, lebo každý jej niečo podobne vravel a nakoniec ostal opak toho čo povedali. Odtiahla sa od neho a upravila si oblečenie aj vlasy, ktoré jej padali do očí "A to nie som sucuba" zasmiala sa nad jednou poznámkou. Keď videla ako ju chytil za ruku zamyslene sa na ňu zadívala. "Už som myslela že by takáto povaha si rýchlejšie nájde niekoho. Ako slušné nič ako ja." Povzdychla ale naozaj sa ponižovať nechcela pred ním. "Naozaj nie? beriem ťa za slovo." Vytiahla naň varovný prst "Len skús na mňa zabudnúť ak by mi bolo smutno... Teda ak by som ti mohla zavolať hoc kedy..." Zakašľala a pozrela smerom k dverám. "Nepôjdeme von? Je ta určite krásne" Chcela vidieť jazero pri splne mesiaca.

Usmial sa na Auroru a na jej slova iba prikývol. "O to sa neboj Rory." Ďalej sa na ňu usmieva a počúva ju a potom keď sa začala "vyhrážať" tak sa pozasmial a prikývol. "Neboj sa, možeš mi zavolať kedykoľvek budeš chcieť a budeš mať tu potrebu. Ak nebudem môcť vziať telefón kvôli práci, stačí ak mi napíšeš a já ti budem odpisovať. Chcem tu byť pre teba." (/b! Usmial sa a silnejšie stisol jej ručku pričom sa obzrel na dvere keď hovorila o tom, či sa nepôjde von na čo sa na ňu s úsmevom pozrel. "Samozrejme, to je tiež ďalší dôvod prečo tu sme." Usmial sa a pomaly sa zodvihol zo stoličky pričom pomohol aj Aurore aby nespadla keď už má predsa vypité a pomaly s ňou ide von pričom ju drží za ruku ako poistu aby nespadla abo sa nepotkla pričom ide pomalšie aby sa Aurora nenáhlila. Keď došli pomalším krokom k jazeru sa nad krásou usmial a pozrel na mesiac ktorý je v splne a pozrel hneď na Auroru ktorá vyzerá prekrásne na slnečnom svetle. Ale aby ju neobmedzoval tak jej ručku pustil. "Vyzeráš prekrásne pri nočnom osvetlení." Myslel to docela úprimne a pozrel sa na jazero keďže nečakal ako to Aurora vezme.

Dann dlhšie nevidel Auroru, neukázala sa ani na úrade, preto ju dal pred pár dňami sledovať. V meste bola nejaká kolotočárina do ktorej Dann nemal v pláne sa zapojiť. Keď si tí parchanti nedali povedať, nech tam všetci chcípnu spolu so starostom. Tentoraz to išlo mimo neho, nedal nikomu zo svojho klanu žiaden príkaz. Ako mafiánsky boss mal v podsvetí celkom dobrých informátorov, takže hneď vedel kto mal celý ten masaker na tom jarmoku na svedomí. Nemusel byť ani detektív aby zistil, že to bola jeho Alice. Na ich kriminálne a skorumpované mesto pútala príliš veľa pozornosti, nehovoriac o tom, že znížila počty kusov v potravinovom reťazci a príjmy do kasy. Okrem toho mohla ohroziť aj jeho klan. Alice bola príliš impulzívna, konala bez premýšľania o dôsledkoch a hlavne bez jeho súhlasu. Keby bol na pozícii starostu, ubral by jej kyslíku, ale keďže sa tak nestalo.. kľudne nech vyvraždí celé mesto a s radosťou jej v tom pomôže. Dann neskrýval svoje rozhorčenie, ešte k tomu pár dní nemohol nájsť Auroru, snáď nebola aj ona na tom krvavom mejdane, čo sa konal v meste. Mal sa stretnúť so svojimi mužmi, ktorých nasadil na pátranie po Aurore. Onedlho mal presné GPS súradnice s presným popisom muža s ktorým bola na kampe v opustenom karavane. Bol mierne podgurážený okolnosťami ktoré sa okolo neho odohrávali, impulzívne nasadol do svojho čierneho terénneho auta a ocitol sa pred spomínaným karavanom. Už chcel vojsť dnu keď v diaľke zazrel Auroru ako ide ruka v ruke s nejakým novým týpkom smerom k jazeru. Nestrácal čas a svojou vampírskou rýchlosťou sa objavil rovno pred nimi. Tie romantické kecy mu len pridali na adrenalíne, ktorý mu prúdil v žilách. “Zdravím.“ Prižmúreným pohľadom takmer očami prepichol toho týpka, čo bol s Aurorou. Musel stiahnuť nos, lebo to bolo obyčajné smradlavé psisko a vážne pozrel smerom na Auroru. “S týmto úbožiakom sa tu najnovśie zahadzuješ?!“ Zasyčal, pričom Dannovi vždy chýbalo málo aby vypenil.

---

vampire boss

Usmiala sa nad tým, keď prijal pozvanie vonku na vzduch. Pomalým krokom vyšla von k jazeru. Kam sa zadívala na vodu a odraz mesiaca v nej. Usmiala sa a pozrela na Richarda. "Naozaj ? to aby som sa nepremenila" Zasmiala sa nad tým a ruky stiahla k sebe. Opäť sa otočila a cítila vo vzduchu niečo čo jej bolo povedomé. Mrazivý pocit a parfém, ktorý dlho u nikoho necítila. "Vlci vijú počas splnu, že?" Pozrela s úsmevom na Richarda a dala si ruky na ústa a hlasno napodobnila vitie vlka. "Awuu...~!" V tom začula hlas. Ktorý nepočula večnosť. Prestala s tým zavíjaním a ostala prekvapene stáť. "Pán Gray... vy.. čo tu robíte.." Pozrela na Richarda, ktorého hneď urazil. Zamračila sa "Úbožiakom ? Prosím? Pán Gray.. Nechápem vaše rozhorčenie... " Pomalým krokom sa postavila pred Richarda a pána Graya, aby sa nepokúsil urobiť mu niečo. "čo tu robíte?" Obzrela sa za ním a znovu na pána Graya, ktorý vyzeral naštvane ale zároveň prísne. " Som vás dlho nevidela, ako to že ste tu.. Sám?" Akosi vytriezvela aj keď jej líca horeli červeňou a oči leskli.

Na otázku Aurory sa usmial a len povedal. "Keď chceš, mne to nevadí, ale aby ti nebola zima." Trochu sa pozasmial a pozoroval ďalej jazero s úžasom že je tak pekné, ale keď sa spýtala na zavíjanie vlkov len s menším smiechom prikývol. "Je to tak Rory, je to tak.." Keď začala zavíjať sa len usmial že jej to celkom ide, aj keď vlkom není ale hneď úsmev mu prešiel keď sa zjavila neznáma osoba v obleku ktorá ho hneď začala urážať a postavil sa pred Auroru aby ju ochránil, kědže pochopil že je to upír a myslel si že je to niejaký cucák z toho večera čo unášali Auroru z baru. Keď si ale všimol že ho Aurora pozná nechápal tomu a už vôbec tomu že sa postavila pred neho a pozrel na neznámeho muža. Nebol si istý čo má robiť, ale vedel že jeho prítomnosť znamená že je to dosť veľké nebezpečenstvo a že možno dojde k niečomu čo on nechce, hlavne nie keď tu je Aurora. "Znáš tohto chlapa ? Aby to nebol ten z toho baru čo ťa nadrogovali a chceli uniesť.." Dotázal sa priamo aj keď videl že pozná jeho priezvisko, ale nechcel nič riskovať keď tu bolo väčšie napätie jak v niejakej elektrárni. "Pozrite chlape, neviem čo ste zač a ani ma to nezaujíma. Auroru necháte na pokoji, tá si zažila už dosť bolesti a nepotrebuje jej viac." Chcel Auroru ochrániť za každú cenu nech sa deje čo sa deje.

Aurora ho hneď zaregistrovala, ako aj Dann zacítil jej veľmi príjemnú sladkastú vôňu. Neveriacky pozeral ako tam vyla na mesiac, ale keď ho zbadala prestala. ”Čo ja tu robím? Skôr by ma zaujímalo čo tu stváraš? Na chvíľku ťa nechám osamotene a už sa meníš na vlka?” Myslel to síce ironicky, ale možná by ju bol schopný ten bastard ešte aj premeniť. Z Aurory cítil alkohol, pričom mala typický podnapitý pohľad, sklenené oči s rozšírenými zreničkami. ”Vieš dobre, že by si nemala toľko piť.” Mala nízku toleranciu alkoholu a tým pádom sa ľahko namočila do akýchkoľvek problémov, preto bolo na ňu treba dozerať. Potom sa Aurora nečakane postavila medzi neho a to psisko. ”Aurora.. prišiel som ťa skontrolovať. Je pravda, že som tu dlhšie nebol, ale nemusíš hneď skočiť k ďalšiemu chlapovi.” Bolo na ňom vidieť, že mal toho za posledné dni dosť a toto bola ďalšia rana do jeho zbierky. ”Áno som tu sám, ale zrejme som mohol zobrať aspoň Stanleyho.” Bol to jeho najšikovnejší člen klanu, vedel dokonale zakryť stopy po akejkoľvek vražde. Potom sa do ich rozhovoru zamiešal ten čurák, čo tam bol s Aurorou aj keď sa ho nikto nič nepýtal. Celkom neveril tomu, čo povedal. Uprene sa pozrel smerom na Auroru. ”Ty vykladáš, že som ťa nadrogoval a uniesol?!” Túto poznámku si ten červ mohol odpustiť. Dann si radšej vyhrnul rukávy na svojej košeli, keby mu omylom vybil zuby, aby si nezajebal celú košeľu od toho bastarda. Bohužiaľ tu dnes nemá Stana, aby mu odpratal prípadnú mŕtvolu. ”Mám prirodzenú charizmu, nemám potrebu nadrogovať Auroru.” Nakoniec odpovie tomu chlapovi bez akejkoľvek emócie. Dann bol donedávna aj zástupca starostu a veliteľ miestnej polície, ale počas jeho nerítomnosti sa záležitosti v meste skomplikovali. Toto psisko isto nečítalo noviny ani telku. ”Ani sa nedivím, že taký houmlesák nevie s kým má tú česť. Takisto nepotrebujem aby mi niekto ako TY hovoril, čo mám robiť !” Automaticky mu začal tykať, lebo jeho vlkodlačia rasa mu prišla po všetkých stránkach najviac podradná.

---

vampire boss

Pri poznámke či sa Aurora meni na vlka len zakrutil hlavou keďže pochopil že to je jeden z tých čo má očividne najväčšiu nenávisť k vlkodlakom ako nikto iný. Keď začal hovoriť že skočila inému chlapovi do rúk pochopil že asi neznáma osoba je jedná asi z Auroryných ex priateľov. Keď došlo na jeho otázky a zaćal si vyhrnovať rukávy tak opatrne chytil Auroru a zatiahol ju za seba aby sa jej nič nestalo a postavil sa osobe tvárou tvár. "Nikto nehovorí o tebe, ale tebe podobným čo v klube Auroru nadrogovali a unášali do auta. A tvoja charisma mi je u prdele nech si kdokoľvek." Odpovedal na rovinu a čakal že dostane na hubu a bolo mu to jedno, len aby Auroru ochránil pred nejakým naegovaným upírskym bastardom. Ale keď došlo na urážku typu houmlesak tak sa pozasmial osobe do tváre. "Bolo mi jasné že niekomu tak naegovanému ako ste vy nič nebude vravieť kempovanie. Vy a vaše drahé reštaurácie a nehovoriac že máte ženy len na šuk a nič pre vás neznamenajú. Len krmivo alebo využitie. A je mi u prdele kdo si a nečakaj že budeš teraz rozkazovať Aurore kam pôjde, bude sa rozhodovať sama. Tak isto ako sa rozhodla sama ísť kempovať." Nemal náladu na niejakého upíra ktorý pokazil náladu a hlavne pekný večer. Nečakal že dnešok skončí dobre a preto zovrel obe päste pre istotu a len čakal čo sa udeje.

Bola prekvapená z pána Graya. Vôbec by nečakala, že práve ju by vyhľadal. Mala z toho zmiešané pocity a ešte viac myšlienky. Videla ako sa čoraz viac sa do seba púšťali. "ja.. trochu som si vína dala..." Chcela sa obhájiť, že moc nepila. Vedela že alkohol s ňou nerobil dobre. Ale chcela zapadnúť medzi ľudí, ktorý by ju neodstrčili len preto že niečo silnejšie a kvalitnejšie ju dostáva do kolien. "K ďalšiemu? Ja..." Ostala prekvapene sa dívať že ju prišiel skontrolovať? Prečo ? " Som myslela že so slečnou Ainou ste odcestovali, nečakala som že by ste práve mňa hľadali." Keď videla ako si vyhŕňal rukávy, zamávala rukami pred sebou na obranu a tak aby pán Gray nespravil niečo skôr čo nechcela. Nechcela aby ublížil Richardovi " Nie... vy nie... v jednom klube ma vzali kolegyne do klubu. A zreje jedná z nich nezniesla moju prítomnosť kvôli pohľadom iných mužov... tak mi zrejme niečo dala do drinku.. Nebiť Richarda.. Kto vie kde by som bola." Chytila Richarda, za jeho koženú bundu aby nešiel k pánovi Grayovi a krútila pohľadom naň aby to nerobil " Prosím Richard nechcem aby ti ublížil už že ti ublížili kvôli mne..." Šepla, aby neprovokoval pána Graya. Pustila mu koženú bundu a prešla vedľa Richarda znovu. "Keď ste ma skontrolovali a vytkli že som vonku s iným...Čo chcete.." Dala si premeň vlasov za ucho, akosi jej začínala byť zima vonku. Vzduch pri vode bol oveľa chladnejší. "Rhysand ma vykopol.. teda... podviedol ma s vlkodlakom z jedného klanu na púti... Čo som mala robiť. "**Pozerala na pána Graya. Stále bola v tej pozícii, aby Richardovi nič nespravil.

Dann pozeral po tom týpkovi ako ochranársky stiahol Auroru za seba. “Taká špina za nechtami.. si myslí, že ti Aurora patrí ?“ Len kvôli Aurore mu zatiaľ neodtrhol hlavu, lebo mu začala vysvetľovať niečo v tom zmysle ako ju Richard v tom klube zachránil.. Svojimi nenávistnými očami ho ale kontroloval z každej strany, mal rýchle reflexy, takže keby sa o niečo pokúsil, bol by pripravený. Ako jeden zo vznešenej rodiny pôvodných vampírov mal dostatok sily, aby ho spacifikoval, ak to bude nutné. Každý čo už raz patril do jeho mafiánskej rodiny bol s ním dobrovoľne nasilu, pretože odchody znášal veľmi brutálne. Potreboval mať svoje okolie pod kontrolou, vyžadoval vernosť až za hrob, ale na druhej strane ich mafiánsky klan vždy podržal. Keby sa niekomu z jeho klanu niečo stalo, riadil by sa pravidlom krv za krv. “Keby som vedel, že ju nadrogovali a uniesli, ver tomu, že JA ako prvý by som to nenechal len tak. Moja povesť ma predchádza, takže nemám potrebu sa niekomu predstavovať.“ Odsekol mu na jeho drzé poznámky. Potom sa ten smrad zasmial a ešte viac rozhovoril, že mal Dann chuť ho naozaj umlčať raz a navždy, ale jedine kvôli Aurore sa držal. “Určite je lepšie žiť v luxuse ako v nejakej diere, ale také prehistorické zaostalé tvory ako ty to zrejme nikdy nepochopia. V jednom máš pravdu, že Aurora by sa mala sama rozhodnúť ku komu chce patriť.“ Všimol si ako ten degeš pred ním stískal päste, preto ho provokatívne svojou silou odstrčil na stranu od Aurory, lebo sa chcel hlavne rozprávať s ňou. Dann bol síce sviniar, ale Aurora mu prirástla k jeho temnej duši, preto chcel pre ňu len to najlepšie. Aj keď s veľkým sebazaprením jej tentoraz dal na výber. “Aurora len kvôli tebe je ešte to psisko stále nažive, tak sa rozhodni správne, nech mu nemusím zlámať všetky kosti v tele.“ Uprene sa zadíval do jej krásne dvojfarebných očí a sledoval ako si dala prameň vlasov za ucho. “Čo stále chcem? Neni to zjavné, že som si prišiel po teba?“ Povedal sebaisto a pohľadom si ju premeriaval. Stále vyzerala tak neodolateľne priam k zakusnutiu. Svojimi temnými očami prešiel na jej plné pery, pričom ju chytil za vlasy. Pritiahol si ju bližšie do intímnej vzdialenosti a rovno pred tým psiskom jej vtisol tentoraz veľmi romantický bozk, aby si spomenula o čo prichádza. Zacítil sladkú príchuť Aurory s červeným vínom, potom sa odtiahol akoby nič. “Musel som predtým odcestovať za svojimi díler... ehm obchodnými partermi, ale zrejme to bola chyba, lebo v tomto meste si snáď každý robí, čo chce.“ Zamračil sa, pretože nezískal ani svoj post starosty, ktorý mu právoplatne prislúchal. “Rhysand.. vieš, že som ti stále vravel, že s takou démonickou nestálou bytosťou nemá zmysel sa ťahať.“ Aj keď Dann, čo sa týkalo žien bol na tom podobne ako sucuby. Na druhej strane každej svojej milenke na rovinu hneď na začiatku vysvetlil svoje pravidlá a žiadnu neťahal za nos..

---

vampire boss

Na jeho rozhorčenie sa usmial a zakrútil hlavou. "Nepatrí mi, len nechcem aby jej niekto ublížil. Niekto ako ty, čo sa vtiera každej pod sukňu." Nemal náladu už sa babrať s takým naegovaným blbcom ktorý si nevie udržať jednu ženu a potrebuje ich veľa. Ano užívať si života, ale za akú cenu ? Bolo mu jedno že je niekto viac a aj to, že by dostal na frňák od niejakého Vampíra čo mu prerastá ego nad hlavu. Ďalej počúva toho egoistu na čo sa pozasmial. "A kdo vraví že bývam v karavane pijavička ? Pozeráš sa na to blbo keď ani nepoznáš fakta. Toľko ega ťa asi zaslepuje starec." Povedal mu to na férovku jak to vidí a svojím spôsobom mal pravdu. Niekto si ide zakempovať a vraj býva v nejakej špíne. Chvastať sa bohatstvom aké detinské. Keď ho ale odstrčil nebolo mu to jedno a hneď pristúpil bližšie, ale keď začal Auroru bozkávať tak sa len trochu pozasmial pri slovách o Rhysandovi. "Hovoríš o demonickom hajzlovi čo randil s inými a pritom ty si taký istý. Randíš s viac ženami. Ale humor ti ide." Nezáležalo mu na tom že príde o život.

Sledovala hádku tých dvoch. Mala čoraz väčší strach o Richarda, preto sa stavala do cesty medzi nich. Richard kvôli nej došiel do týchto problémoch, hoc nechápala prečo. "Prosím pán Gray, neubližujte mu do..bre? prosím hlavne pokoj.. Nikto nikoho nebude mlátiť kvôli mne vám to nestojí." Keď hovoril kde žije Richard, videla jeho dom, keďže sa v ňom prebudila po tom únose. "Richard žije ako slušný člo.." Pozrela na Richarda, keďže vedela že človekom nebol. "To ja tak žijem.." Pozrela na pána Graya, keď sa zamyslela čo na nej videli. Po tom ako do Richarda strčil chytila pána Graya za predlaktie, aby sa Richarda nedotýkal. Vedela že jeho uder by zabil ako muchu. "Spravím čokoľvek, aby ste neublížili Richardovi a neposlali ani po ňom svojich ľudí.... Neubližujte mu. Mne nemusíte vysvetľovať že ste mali niečo dôležitejšie. Ja som sa zariadila tak, ako mi to situácia dovolila..." Pustila jeho predlaktia a v tom ucítila silné chytenie za jej vlasy. Nadýchla sa prekvapene a prižmúrila oči. Zľakla sa, keďže nevedela čo chcel pán Gray urobiť. No prekvapene aj vydýchla do jeho pier. Rukami zovrela jeho oblečenie na hrudi. Tak toto naozaj nečakala. Jeho pery si už ani nepamätala, veď to bola doba čo ho nevidela od toho dňa, aj večera. Čo podgurážená väčším alkoholom. Držal jej stále vlasy, takže sa hýbať moc nemohla, po jej tele prešiel ten zvláštny pocit ako kedysi. "Vezmem si veci z karavánu a pôjdem s vami, len prosím neubližujte mu. Ako ste vraveli život za život, krv za krv..." Pozrela na pána Graya a pustila jeho oblečenie. Chytila jeho ruku vo vlasoch, aby stisk uvoľnil a mohla tak ísť do karavánu pre svoj batoh. Zomkla pery k sebe, keď vyšla von s vecami a chcela objať Richarda, ale to by rozzúrilo pána Graya. Už teraz bol na hranici , kde by to skončilo ujmou na zdraví toho druhého. Prešla s vecami pred pána Graya s pohľadom kde mala slzy na kraji "Prepáč mi za problémy.. Nečakala som to ale nedovolím aby ti niekto ublížil znovu kvôli mne... " Vyšla jej slza, ktorú si utrela a otočila pohľad na pána Graya. "Mám veci. Môžeme ísť...pán Gray" Nevedela kde ísť, kým nezbadala auto na kopci. "to je vaše?" Opýtala sa a kráčala k autu pána Graya, ktoré nešlo nevšimnúť tým luxusným vzhľadom.

Na slova Aurory iba zakrútil hlavou a len si povzdychol. "To je jedno Rory, máš priateľa tak sa mu venuj.. Očividne vám ruším pekný večer a aj keby sa mi dačo stalo, tak by to bolo jedno. Drž sa aj keď neviem prečo ideš s niekým kto ťa využije len na sex. Ale tvoje rozhodnutie." Povedal to smutne ale chápal to ale popri tom pozrel na Danna. "A ty jej neublíž, inak budem hladať spôsob ako ťa zabiť a je mi jedno že u toho umriem." Povedal to až agresívnym hlasom a obišiel Auroru a došiel do karavanu kde buchol s dverami, posadil sa a začal piť svoje víno.